Pff EÚ... čo tam oni robia? Sedia na zadku dakde v Bruseli, berú bohovské prachy a aj tak pre nás nikdy nič nespravili. Tvrdenia podobné tomuto slýchame takmer každý deň. Dali by sa aj označiť za pravdivé. Keby pravdivé boli.
Často sa stretávame s predstavou, že EÚ je len nejaký monolit, ktorý nám kdesi z Bruselu či kde to sídli dáva nezmyselné príkazy a hovorí čo môžeme a čo nie. Je logické že po stovkách rokov našej účasti v uhorskej a následne skoro 50 rokoch účasti v komunistickej ríši je pre nás ťažko predstaviteľné, že o sebe môžeme rozhodovať aj sami ale čo čert nechcel, stalo sa.
Faktom je, že sa skutočne na chode celej EÚ podieľame aj my, Slováci. Sme síce národ maličký ale keď niekedy ozaj silno zakričíme, je nás aj tam na tom západe počuť. Nechceli sme aby sa rovnaké potraviny predávali v inej kvalite tu a na západe a aha, podarilo sa. Nechceli sme aby sme doplácali na následky migračnej krízy a aha, podarilo sa. Ak teda nerátame tých viac než 10 tisíc migrantov, ktorých Harabin niekde videl ale nikomu nechce ani za svet povedať kde. #jasomvíťaz
Je tu aj kopec iných vecí, z ktorých profitujeme aj napriek tomu, že sme sa o ne nijak zvláštne nepričinili. Napríklad keď chcete byť v kontakte s rodinou či priateľmi na dovolenke povedzme v Chorvátsku, nemusíte sa najskôr pred odchodom dohadovať kto má výhodnejší roaming a tým pádom kto bude volať a kto len zdvíhať. Roaming je totiž dnes v krajinách EÚ minulosťou. Aj keď mnohí z nás tento benefit až tak nevyužijú pretože trpkosť toho, že je kolega pri mori a ja pri telke nám zväčša ten telefón do rúk chytiť nedovolí. Taktiež ak sa Vám nedajbože podarí aj popri splátkach za bývanie dačo bokom odložiť a rozhodnete sa tej fuj hypotéky zbaviť predčasne, nemusíte sa báť že nenažranému bankárovi zaplatíte pokutu až sa Vám hlava zatočí. Aj túto daň za poctivosť EÚ obmedzila na maximálne 1% vyplatenej sumy. No ale, toto tiež zrovna nie je úplne masovo využívaným benefitom lebo kto z nás by si zvyšné peniaze popri splátke hypotéky odkladal keď si môže v pohode zobrať auto na lízing. Takže hej, chápem, že tieto vychytávky pozná ozaj málokto.
Sú tu však aj iné výhody. A tie využíva ale že ozaj každý.
Otvorené hranice. Nie len pre ľudí, ktorí idú raz ročne na dovolenku. Tí to až tak neocenia a nájdu sa aj takí, ktorí s nostalgiou spomínajú na dvojhodinové čakanie na prechode v Rajke lebo aspoň bolo kedy pojesť šnicle. Voľné dvere do zahraničia majú aj ľudia, ktorí chcú ísť za lepším zárobkom či vzdelaním než akého by sa im dostalo doma. Po dlhých rokoch sme voľní a limitovaní len tým čo sami dokážeme a nie tým, čo nám niekto dovolí. A aj keď to tak niekedy nevyzerá, práva obyvateľov členskej krajiny EÚ nás za hranicami vždy ochránia. Žiaden zahraničný úrad by si Vás nedovolil diskriminovať len preto, že ste cudzinec. Jedine ak by sa vyžíval v súdnych sporoch (jajbože, zas sme pri tom Harabinovi).
Ďalšou veľkou výhodou je, že okrem dovolenkárov, opatrovateliek a študentov chodí hore dole cez hranice voľne aj tovar, služby a kapitál. S týmto sa je trošku ťažšie stotožniť lebo nikto z nás nie je ani tovar ani služba ani kapitál ale dotýka sa to prakticky všetkých z nás možno ešte viac ako voľný pohyb osôb.
Slovensko je totiž silne exportnou ekonomikou. To znamená, že aj keď nie všetci z nás musia nutne pracovať v zahraničných firmách tak aj to čo vyrábame v tých domácich často do zahraničia mieri. Vychádza z toho jednoduchá postupka: NO zahraničie -> NO zákazka -> NO robota -> NO výplata.
Od vstupu do EÚ náš hrubý domáci produkt vzrástol takmer trojnásobne. Je ťažké predstaviť si, že by to bolo možné keby naše výrobky nemáme kam vyvážať, resp. máme ale kvôli clám by boli pre zahraničné firmy a ľudí oveľa menej výhodné. Taktiež by aj slovenskí podnikatelia hundrali že za tovar či materiál, ktorý kúpia v zahraničí a pracujú s nim alebo ho predávajú doma musia platiť nekresťanské peniaze len preto, že nejaký colník v búdke na hranici povedal. Konečný efekt by bol asi taký, že ak by sme chceli naše výrobky aj napriek clám úspešne predávať v zahraničí museli by sme dramaticky znížiť ich ceny (čo znamená znížiť výrobné náklady medzi inými aj mzdy pracovníkov) a zahraničný tovar, ktorý by musel prejsť preclením by bol v našich regáloch o dosť drahší čiže by sa zvýšili osobné výdaje. A človek nemusí byť ekonóm aby si dokázal spočítať, že nižšie príjmy v spojitosti s vyššími výdajmi nedávajú výslednicu k vyššej životnej úrovni.
Ďalej tu máme eurofondy, ktorých výhody ani opisovať nebudem lebo pochybujem že sa nájde niekto kto by sa sťažoval na to, že za každé jedno euro ktoré do EÚ dáme, ich na otočku dostaneme 5.
Avšak členstvo v Európskej únií je pre nás nie je prínosným len z pohľadu našich vlastných, národných záujmov. Mnohí z nás si neuvedomujú, že aktívne členstvo v EÚ nám dáva možnosť sa vyjadrovať aj ku geopolitickým otázkam. Mimo iných je jednou z hlavných medzinárodných tém EÚ chránenie životného prostredia. Nie len v členských krajinách. Na celom svete. A aj keď sa to úplne konkrétne netýka len nás, nie je žiadnym tajomstvom, že Slovensko neleží na Marse a tým pádom sa klimatické zmeny na Zemi týkajú aj nás. Hlavne v tomto smere vyvíja európske spoločenstvo veľkú aktivitu a snahu. A verte, že druhá najväčšia ekonomika sveta vo svete predstavuje hlas, ktorý sa nedá prepočuť. Samozrejme, že to neznamená že zrovna my, Slováci, budeme rozhodovať o tom ktorým smerom sa bude táto planéta otáčať. Predstava, že 5 miliónový národ bude rozhodovať o celosvetových problémoch je asi tak reálna ako predstava, že si z 500 eurovej výplaty kúpite nový Mercedes. Tak či onak je ale lepšie byť súčasťou tejto svetovej mocnosti a nie sa len prizerať z tieňa. Aby sa tak, ako toľkokrát v doterajšej histórií, nerozhodovalo o nás bez nás.
Aby som však potešil aj oko euroskeptika. EÚ samozrejme robí aj chyby. A nie je ich málo. Niekedy sa málo venuje tomu čomu by sa venovať mala a radšej vymýšľa smernice ohľadom veľkosti uhoriek či výkonov vysávačov. No žiadna tvár nie je bez vrásky. A tá európska nie je výnimkou. Je prirodzené, že ľudí irituje keď sa nejaký kravaťáci z Bruselu montujú aj do toho ako by mal vyzerať ich letný šalát. No nenechajme sa odradiť od skvelej myšlienky na základe pár hlúpych nápadov. Nenechajme si zobrať obrovské množstvo výhod kvôli pár nevýhodám. Poďme sa rozprávať o tom čo možno zlepšiť a zlepšime to. Veď predsa keď nám zateká do domu tak ho tiež nezbúrame celý, väčšinou stačí to, že vymeníme strechu (aj keď proti gustu žiaden dišputát).
A presne pre toto je dôležité aby sme sa aktívne zapájali do tvorby európskej politiky. Aby sme mali možnosť presadzovať to, po čom túžime a meniť to, čo sa nám nepáči. A bohužiaľ pokiaľ neunesiete dieťa predsedovi európskej komisie tak jediným spôsobom ako sa dá chod Európskej únie ovplyvniť je voľbou jej reprezentantov. A keďže verím, že nikto z nás neobľubuje Mečiarovske móresy, som presvedčený že sa spolu 25. mája stretneme pri vhadzovaní obálok do urien. Hlas Európy je totiž aj hlasom Slovenska.
A ešte tak na úplný záver. Prestaňme načúvať hlasom, ktoré hovoria o diktáte Bruselu. Diktát totiž vyzerá trochu inak. Diktát sme tu mali dlhé roky práve z tej svetovej strany ku ktorej sa mnohí „tiežpolitici“ klaňajú ako k mekke (nie náhodou je použitý príklad tiež na východe). Keď sa totižto Bruselu nepáči niečo čo tu vyvedieme tak nám pošle diplomatickú nótu a venuje pár znepokojených slov. Keď sa však naposledy nepáčilo Moskve čo tu stváral v roku 68 Dubček a jeho družina, poslali nám sem bratský pozdrav v podobe pol milióna vojakov a k tomu ešte prihodili zopár tisíc tankov. A veru že ani potom, čo si presadili svoje, sa im domov moc nechcelo. Ostali tu ďalších 20 rokov. Preto si dvakrát rozmyslime akú máme druhú možnosť predtým, než zahodíme tú prvú.
LK out.
